Vážení priatelia!

 

80 rokovexistencie našej planéty je iba zlomok sekundy vo vesmíre.

80 rokovexistencie človeka znamená mnoho životných skúseností.

80 rokovexistencie školy znamená, že jej prah prekročilo množstvo žiakov, že prví prváci v tejto škole majú dnes viac ako 86 rokov.

      Tých päť generácií žiakov  školy je história, ktorá je zapísaná v kronike života, v kronike školy i obce.

       K našej škole ma viaže silné puto nielen preto, že som tu chodila ja, ale čítať, písať, počítať sa tu učili moji rodičia, sestra, starí rodičia, bude tu chodiť môj syn.  Jemu a ostatným deťom chcem vštepiť tú istú lásku, spolupatričnosť k tejto budove, aby im spomienka na ňu nevybledla ani po rokoch, keď už budú študentmi strednej či vysokej školy, keď tu budú vodiť svoje deti či vnúčatá.

      To mi umožňuje nielen povolanie učiteľky, ale aj post riaditeľky školy. Preto sa snažím vyvíjať také aktivity, ktoré smerujú k modernizácii  ale zároveň udržiavaniu  historického ducha tejto školy.

Budem sa i naďalej snažiť, aby tento duch bol  v srdciach nielen našich žiakov,  ale aby na našu školu boli hrdí všetci občania Lodna.

       Túto  publikáciu  som zostavila  pri príležitosti 80. výročia Základnej školy v Lodne. Čerpala som zo školských kroník i kroniky obce Lodno. Opisuje začiatky školstva v obci, históriu vzniku našej školy, zaujímavosti zo školských lavíc. Pre zachytenie autenticity sú zachované typické slová či slovosled tej – ktorej doby, či priamo vypísané citácie z kroník. Vymenovaní sú všetci pedagogickí či nepedagogickí zamestnanci pôsobiaci v tejto inštitúcii od jej vzniku. Nemožno zabudnúť na úspechy našich žiakov v rôznych súťažiach. Mnohí žiaci rozvíjali svoj talent a dnes sú z nich známi ľudia nielen v obci, ale i na Slovensku.

         Poďakovanie patrí všetkým pedagógom a pracovníkom, ktorí svojím zodpovedným prístupom formovali osobnosť žiakov za 80 rokov existencie  školy v Lodne.

 

                                                          Beáta Dubovická, riaditeľka ZŠ Lodno     

HISTÓRIA ŠKOLSTVA V LODNE

 

          „Elementárna školská výchova obce Lodno v roku 1918 bola v tom najprimitívnejšom stave. Na jestvujúce rímsko – katolíckej ľudovej škole – ako na veľkej väčšine škôl severného  katolíckeho Slovenska – vyučovali nekvalifikované učiteľské sily. Boli to zväčša sedliaci, ktorí pri nejakom svojom povolaní – ako drotárstvo – nadobudli na svete vedomosti písania a čítania. Títo učitelia vykonávali a vyučovali im zverený dorast obe primerane ich vzdelaniu t.j. tým najzákladnejším vedomostiam písania, čítania a počtovania.

           K úplnému zanedbaniu elementárneho vzdelania obyvateľstva vo veľkej miere napomáhalo úmyselné zanedbávanie školskej výchovy zo stránky maďarských školských vrchností, ktoré ako by sa boli chceli priamo vysmiať svojmu povolaniu, pracovali na tom, aby sa slovenskému ľudu ani toho najmenšieho vzdelania nedostalo. V školskej dochádzke bola takrečeno úplná voľnosť, t.j. do školy posielal svoje deti len ten, kto chcel, čo malo za následok, že väčšina obyvateľstva  - v detskom veku – školu vôbec nenavštevovala.  

           Príchodom štátneho prevratu zároveň prišla ako neodkladná nutnosť reorganizácia dosavádnej výučby.

 

           V roku 1923 rozhodlo sa obecné predstavenstvo za zriadenie dvojtriednej štátnej školy a onedlho pričinením horlivého pracovníka v tomto obore – štátneho školského inšpektora Karola Tačíka, dostala sa záležitosť do ministerstva školstva a národnej osvety.   Tak počnúc dňom 1. januára 1926 zriadená bola v tunajšej obci rozhodnutím pána ministra školstva národnej osvety čís.130518/I.25 jednotriedna štátna škola. Týmto bol učinený počiatok jestvovania Štátnej ľudovej školy v Lodnom.

           Prvým učiteľom na túto školu bol menovaný Martin Hlásnik, mladý 24 ročný učiteľ pochádzajúci z južného Slovenska od Lučenca. Novozriadená štátna škola – nemajúc ešte vlastnej budovy – umiestnená bola v školskej budove rímsko – katolíckej ľudovej školy. Zápis na školský rok 1925/26 bol prevedený dňa 5.I.1926 a riadne sa začalo vyučovať  6.I.1926. Zapísaných bolo 43 žiakov a to 24 chlapcov a 19 dievčat. V šk. roku epidemická nemoc sa nevyskytla. Hlavné očkovanie bolo prevedené 3.III.1926. Pre nedostatok miestností vyučovalo sa na škole  polodenne. Celkový počet školských poldní činil 5552, z toho nezameškaných 5032, čo činí  90,6%. Zameškaných poldňov 344, čo činí 62% (ospravedlnených).

 Neospravedlnených poldňov 176, čo činí 32%. Behom roku vystúpilo 5 žiakov a to 2 chlapci a 3 dievčatá. Úmrtie nenastalo. Školský rok 1925/26 skončil sa dňa 26.júna 1926 s 38 žiakmi a to s 22 chlapci a 16 dievčatami. „   (Školská kronika)

 

          Takto začal písať Kroniku Štátnej ľudovej školy v Lodne v školskom roku 1925/26 Martin Hlásnik, prvý učiteľ miestnej štátnej ľudovej školy, študovaný učiteľ. S manželkou, tiež učiteľkou, bývali v správcovskom byte pri miestnej rímsko- katolíckej ľudovej škole.

 

 

 

 

 

Časť vnútra, t.j. triedy rímsko - katolíckej ľudovej školy v Lodne

v roku 1928

 

ZAČIATKY  NAŠEJŠKOLY

 

          Dňa 15.XI.1928 bola postúpená žiadosť o štátnu subvenciu referátom Ministerstva školstva a národnej osvety v Bratislave Ministerstvu školstva a národnej osvety v Prahe pod č. 6558/28-I. Na to ministerstvo školstva už 19. decembra 1928 povolilo subvenciu vo výške 200.000 Kč. Zásluhu mal tiež učiteľ Martin Hlásnik.  To umožnilo pristúpiť k  prípravným stavebným prácam. Urbárnici a tiež politickí občania povolili porub lesu vo výške hodnoty 150.000 Kč. Takýmto spôsobom sa zabezpečil úplný náklad na stavbu školy.  „Čo sa týka zabezpečenia nákladov na stavbu zo strany obce, veľmi sa zaslúžil starosta obce Jozef Hoffer, ktorý veľkou horlivosťou pracoval, za čím skoršie vystavanie štátnej školy.  Je to rozumný roľník nezištne pracujúci za lepšiu budúcnosť obce. Podobných ľudí medzi pospolitým ľudom na Kysuciach je nateraz naozaj veľmi málo.„

 

         Cez  prázdniny v roku 1929 sa  koncom augusta pristúpilo  k prípravným prácam k budovaniu novej štátne ľudovej školy. So stavbou sa započalo  v mesiaci septembri , takže v tom roku bola stavba prevedená  len do tej miery, že múry sa dostali pod strechu. Ostatná práca, ako i jej dokončenie ponechané bolo na leto roku 1930. Stavbu prevádzal architekt J. Vorsa  z   Trenčianskych  Teplíc. Zaznamenania  hodná je tá okolnosť, že

pri stavbe školy miestne obyvateľstvo – ako  robotníci  a  furmani –  neboli

temer vôbec zamestnaní, napriek tomu, že  v zriaďovacej zmluve bolo jasne uvedené, že pri stavbe školy majú byť zamestnané len miestne pracovné sily. Príčinou toho bolo neprimerané honorovanie práce zo strany staviteľa.

          Závoznícku prácu vykonali zväčša Lieskovania a z časti „poťahy staviteľove“. Murársku prácu, tesársku, klampiarsku, slovom odbornú prácu – vyjmúc natieračskú a z čiastky stolársku – vykonali výlučne robotníci z Moravy, čo sa dá vysvetliť  tým, že i staviteľská firma , ktorá prácu prevádzala bola toho istého pôvodu. Týmto boli pravda miestni obyvatelia v značnej miere finančne ukrátení.

 

 

OTVORENIE NOVEJ ŠKOLSKEJ BUDOVY

 

          Školský rok 1930/1931 sa začal dňa 1. IX. 1930 s dvoma triedami, nakoľko v novej školskej budove ešte nebolo zariadenie. Toto bolo dodané 10. IX.1930 a tým bolo dňom 13. IX.1930 umožnené započať vyučovanie vo vlastnej, novej školskej budove. Za druhú učiteľku bola dekrétom na štátnej  ľudovej škole  menovaná Gabriela Hlásniková. Keďže udržiavanie miestnej rímsko - katolíckej ľudovej školy  sa miestna rímsko katolícka školská stolica zriekla, čím zanikla.

 

          Na novú štátnu ľudovú školu pripadlo 147 školských dietok. Tak správa školy žiadala, aby bola povolená 3. postupná dočasná trieda. Na toto tretie učiteľské miesto bola ustanovená ako výpomocná učiteľka sl. Ľudmila Koblendová z Českého Tešína. Nakoľko nová školská budova mala 3 triedy a len 2 učebne, zavedená bola v I. a II. triede polodenná výučba.

 

 

Pohľad na novú školskú budovu

 

          Hneď od presídlenia do novej školskej budovy počal sa učiteľský zbor so žiactvom pripravovať k oslave úradného odovzdania školskej budovy verejným účelom. Po dohode s pánom školským inšpektorom stanovený bol deň slávnosti na 28. X. 1930. Žiactvo cvičené bolo v speve, v prednášaní príležitostných básní, v telocvičných hrách a závodoch, ktorými program slávnosti mal byť spestrený.

Z 26. na 27. októbra nastala zmena v počasí – napadol sneh, do ktorého neustále pršal dážď striedavo so snehom za veľkých vetrov. Slávnosť bola       po zaspievaní štátnych hymien zahájená o 10 hodine starostom obce Jozefom Hofferom za účasti pána školského inšpektora, obecného zastupiteľstva, miestneho dobrovoľného hasičského zboru, miestneho obyvateľstva a žiactva.  Správca školy Martin Hlásnik preberajúc kľúče školskej budovy zdôraznil, že „sa bude zo všetkých síl snažiť, aby v našej škole mu zverenej dosiahnuté bolo to, čo národ od modernej slovenskej školy očakáva“.

 

 

 

 

 

Zo školskej kroniky o presídlení do novej školskej budovy

 

 

 

Učiteľ Martin Hlásnik a žiactvo

Štátnej ľudovej školy v Lodne v jubilejnom roku

 

 

II. trieda v školskom roku 1946/47

 

 

Žiacke práce

 

VÝVOJ ŠKOLY OD ROKU 1948 PO SÚČASNOSŤ

     

         Novým Školským zákonom sa 1. septembra 1948 zmenil názov školy z ľudovej školy na Národnú školu v Lodne.

         V školskom roku 1951/52 sa zrušila Neúplnej strednej školy pri Národnej škole v Lodne. Ostali  iba žiaci od 1. do 5. ročníka na Národnej škole v Lodne. Stredná škola bola vymenovaná v Ochodnici. Národná škola Lodno bola iba 5 - triedna, vyučovalo sa na dve smeny v dvoch triedach.

         V školskom roku 1965/1966 bola v školskej budove  núdzove zriadená trieda, ktorá mala malé nevyhovujúce priestory. Strecha budovy sa musela každý rok opravovať, nakoľko škridľa bola veľmi zlá, pukala a týmto sa dostávala voda často do školského bytu, tried, čím sa znehodnocovala omietka.

         Do školy aj do bytu bol v školskom roku 1967/68 zavedený celoobecný vodovod.

         Od 1. septembra 1975 bol školský rok otvorený so 4 triedami, nakoľko piaty ročník bol pridelený do ZDŠ Kysucký  Lieskovec. Škola v Lodne bola vedená ako ZDŠ pre 1.- 4.ročník. Školská budova pozostávala z dvoch učební, chodby, riaditeľne a miestnosti  - bývalej učebne. Pri budove boli WC pre chlapcov a dievčatá.

         Počas leta 1978 bola strecha školy pokrytá plechom a fasáda novonatretá.

         Od roku 1975 sídli v budove už Základnej školy v Lodne aj materská škola a to v priestoroch bývalého učiteľského bytu.

        Na návrh a požiadavku riaditeľstva školy Odbor školstva v Čadci vyhovel  a  v školskom roku 1989/90 sa  uskutočnila rekonštrukcia v budove školy: boli zbúrané staré WC a vybudované nové splachovacie, vystavená bola kotolňa a zavedené ústredné kúrenie do celej budovy, z dvoch veľkých učební zriadili sa tri menšie zbúraním strednej priečky a vyhotovením dvoch, podlaha bola pokrytá gumou, zrekonštruovala sa elektroinštalácia, predĺžila sa chodba skrátením kabinetu, vymenili sa  dvere, vymaľovali steny. Na prácach sa podieľali súkromné firmy.

        V školskom roku 1991/92 sa vymenili  staré, technicky zastarané okná za nové. Prácu zabezpečovala stavebná firma  Ing. Jozefa Suriaka.

        Od 1.7.2002 prešla zriaďovateľská funkcia z okresného úrad na obec.  Všetci zamestnanci školy sa stali zamestnancami obce, ktorá sa stala zriaďovateľom školy.

       V školskom roku 1993/94 sa vymenili odtokové ríny.  V roku 1995 sa odstránil havarijný stav kotolne.

V roku 1999 sa odstránila stará  omietka školy a nahodila nová – svojpomocne rodičmi. Materiál bol financovaný Okresným úradom Kysucké Nové Mesto, odbor školstva.

       V šk. roku 1999/2000 sa 4. ročník žiakov z Lodna sa spojil so žiakmi zo ZŠ Kysucký Lieskovec, kde aj dochádzali. Trieda pre 4. ročník bola vytvorená v budove Materskej školy v Kys. Lieskovci.

       V školskom roku 2000/2001 sa uskutočnila prístavba budovy školy o ďalšiu  triedu,  nakoľko sa počet žiakov v škole zvýšil na 4 samostatné triedy a dve triedy sa museli striedavo učiť na dve smeny dopoludnia a popoludní. Prvotný podnet na pristavenie ďalšej triedy dala učiteľka budúceho 4. ročníka Beáta Dubovická starostke obce pani Alžbete Suriakovej, keďže chcela zostať svojich žiakov učiť v Lodne. Realizovaním prístavby sa tak predišlo  odchodu žiakov  4. ročníkov do Základnej školy  Kysucký Lieskovec, ako sa to stalo v školskom  roku 1999/2000. Prístavbou sa z pôvodnej riaditeľne stal vchod do budovy školy, čím sa zväčšila chodba a spolu s novou triedou  bola pristavená  riaditeľňa. Na zveľadovaní našej školy mal veľký podiel Okresný úrad v Kysuckom Novom Meste s prednostkou Ing. Janou Svrčkovou, o  realizáciu prístavby sa pričinila pani starostka s riaditeľkou školy Mgr. Emíliou Husárikovou. Prístavbou sa tiež odstránilo dvojsmenné vyučovanie. V šk. r. 2002/03 bola prístavba (severná časť) školy zateplená a celá fasáda školy natretá, obnovené bolo oplotenie školského dvora. V šk. roku 2000/2001 sa počas realizácie prístavby vyučovalo v 1. a 2. ročníku dopoludnia a v 3. a 4. ročníku striedavo dopoludnia a popoludní.

          K septembru 2005 boli vymaľované všetky triedy, sokle, lavice a stoličky veselými pastelovými farbami. Maliarske práce  prevádza v škole pán maliar Martin Roman. V triedach boli namontované žalúzie, čím sa odstránila prašnosť závesov.

          V júni 2006 bol v areáli školy postavený školský altánok, ktorý slúži nielen na oddych, ale i na výučbu žiakov pri priaznivom  počasí. Stavbu uskutočnil pán Štefan Tvrdý.

          V školskom roku 2006/07 bola podporená žiadosť v rámci projektu Otvorená škola – šport 2006 napísaná  riaditeľkou školy Mgr. Beátou Dubovickou a na vybudovanie asfaltovej plochy školského ihriska bola škole poskytnutá suma 100.000,-Sk od Asociácie telesnej výchovy a športu. Tým sa zvýšila úroveň vyučovania telesnej výchovy na ihrisku, keďže predtým to bola iba trávnatá plocha.

 

Veľká rekonštrukcia v budove základnej  školy

        

          Na základe žiadosti o odstránenie havarijného stavu budovy (únik tepla do stropov, naťahovanie spodnej vlhoby) získala škola v roku 2007 z Ministerstva školstva Slovenskej republiky finančné prostriedky vo výške 1.500.000,-Sk. Tu sa začali veľké rekonštrukčné zmeny budovy našej školy. V mesiacoch november 2007 až január 2008 boli postupne v triedach a na chodbe znížené a zateplené stropy, namontované moderné neónové svetlá, na chodbe kazetový strop, odstránila sa stará drevená podlaha, pieskový násyp, podlaha sa zaizolovala, zateplila polystyrénom, bol naliaty  betón, samonivelizačný  poter a položila sa tvrdená protišmyková guma. Namontovaním sadrokartónov sa vyrovnali vnútorné priečky, čím sa triedy odhlučnili. Steny a sokle sa nanovo natreli, náter bol prevedený aj na radiátoroch a na vnútorných vchodových dverách, ktoré boli zároveň presklené, čím sa presvetlila hlavná chodba. Vydlaždená bola predchodba a vchodové hliníkové dvere sa vymenili za nové plastové. Rekonštrukčné práce prebiehali bez prerušenia prevádzky školy, dokonca i počas vianočných prázdnin.

 

 

Prístavba a nadstavba budovy  školy

 

         V školskom  roku 2008/2009 boli na základe žiadosti zriaďovateľa Obce Lodno pridelené finančné prostriedky z MŠ SR vo výške 50.000 € a uskutočnená bola prístavba a nadstavba budovy školy. Práce začali v auguste 2008.  Pristavila sa  školská kuchyňa a jedáleň, rekonštruované boli priestory materskej školy, v nadstavbe bola vybudovaná telocvičňa, nová počítačová učebňa, miestnosť pre škôlkarov, kancelária a sociálne zariadenie. Vytvoril sa vchod zo školy priamo do jedálne, a tak  sa odstránilo prechádzanie žiakov  na mliečnu desiatu a obed po vonku. Rekonštrukčné práce prebiehajúce počas školského roka vykonávali najskôr firemní pracovníci, neskôr naši domáci majstri, ktorí ukázali svoju zručnosť a šikovnosť.  Novo vytvorené miestnosti sú moderne vybavené, miestnosti a chodby vymaľované.  

         Slávnostné otvorenie prístavby a nadstavby školy sa uskutočnilo na otvorení školského roka 2009/2010.  Poďakovanie patrí všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom  pričinili o zmodernizovanie budovy školy pre našich žiakov.

         V apríli - máji 2010 bola z poskytnutých finančných prostriedkov  Úradu vlády SR zateplená škola a  nanesená nová fasáda. Tak škola získala po rekonštrukčných prácach nielen novú podobu, ale aj nový šat. Pani učiteľky vyzdobili okná peknou výzdobou. Teraz  je naša 80-ročná budova školy ako novopostavená.

         Do budúcich rokov je naplánovaná aj ďalšia nadstavba nových priestorov školy, výmena krovu a  strechy. Drevo na krov uskutočnenej a plánovanej nadstavby poskytol Urbariát obce Lodno. Vytvoria  sa tak nové  priestory  pre  kabinet učebných pomôcok, školskú knižnicu, archív a ďalšie učebne, nakoľko jedným z hlavných cieľov je vybudovať  nové triedy  na vyučovanie vyšších ročníkov v našej škole.

 

Rekonštrukcia kotolne

 

       V školskom roku  2008/09 bola tiež zrekonštruovaná nová plynová kotolňa z finančných prostriedkov, ktoré zriaďovateľ získal z envirofondov. Budovu školy a vodu vyhrievajú teraz 3 plynové kotly. Zachovala sa aj kotolňa na pevné palivo.

 

 

Školské športové ihrisko

 

       30.októbra 2009 bolo slávnostne otvorené nové multifunkčné školské športové ihrisko. Na jeho vybudovanie získal zriaďovateľ z Úradu vlády SR dotáciu 39.832,70 €. Práce sa začali v septembri dôkladnými úpravami a zväčšením pôvodnej asfaltovej plochy, odvodnením, vyrovnaním  a položením umelej trávy. Namontované bolo silné osvetlenie, aby bolo umožnené športovať aj vo večerných hodinách. Pre zväčšenie plochy ihriska musel byť školský altánok premiestnený na opačnú stranu.  Základné práce vykonávali najmä domáci majstri, položenie koberca, montáž osvetlenia, sietí a mantinelov firma Sportservice, s.r.o. Slávnostného otvorenia sa zúčastnil predseda Žilinského samosprávneho kraja Ing. Juraj Blanár, tiež Ing. Vladimír Macášek, pani Chládecká, poslanci za ŽSK a ďalšie významné osobnosti. Otvorenie začalo bohatým kultúrnym programom. Po slávnostnom príhovore pani starostky Alžbety Suriakovej a  Ing. Blanára nasledovalo prestrihnutie pásky a futbalový výkop, ktorý odštartoval prvý futbalový zápas na ihrisku. Na otvorenie bola pozvaná aj verejnosť, nechýbalo  občerstvenie. Upravilo sa aj  okolie školy a ihriska.

ZAUJÍMAVOSTI  VYPÍSANÉ ZO ŠKOLSKÝCH KRONÍK

 

• V januári až vo februári roku 1929 klesla teplota až  39-40 °C pod nulu. Cez túto neobyčajnú krutosť mrazov bolo vyučovanie na všetkých školách prerušené. Ľuďom pomrzli v pivniciach zemiaky, tiež mnoho ovocných stromov podľahlo mrazom. Taktiež hlásené bolo novinami, že počas krutých mrazov na viacerých miestach objavili sa súčasne na oblohe dve až tri slnká. Tento neobyčajný prírodný úkaz vysvetľovaný bol prílišnou „prichladnutosťou“ vzduchu.
• Dňa 7.III.1931 oslávila škola 81. narodeniny pána prezidenta republiky T. G. Masaryka. Slávnosť v každej triede doplnená bola spevom a recitáciou básní. Žiactvo bolo poučené o význame 7. marca, aj o živote pána prezidenta republiky.
• Dňa 4. mája 1932 bola v škole vzpomienková slávnosť výročia smrti slovenského hrdinu Dr. M. R. Štefánika.
• Začiatkom októbra 1932 opäť prepukla v obci epidémia brušného týfusu – skoro 40 onemocnení. Boli 4 úmrtia.
• Členovia dorastu Československého  Červeného  kríža ako v rokoch predchádzajúcich tak i tento usporiadali zbierku potravín pre najchudobnejších občanov. Výsledkom zbierky bolo asi 60 kg zemiakov, 6 kg fazule, 1 kg slaniny, 2 kg sušeného a 3 kg čerstvého ovocia ryža, mak, vajcia. Horlivosť v zbieraní vyznačila sa zvlášť  II. trieda.
• Dňa 24. IX. 1938 vyhlásená bola mobilizácia našej armády a už sa zdala byť vojna neodvratná. Mier bol síce zachránený, ale naša vlasť okyptená bola tak, že sme stratili temer 1/3 štátneho územia a obyvateľstva.
• Najvýznamnejším dňom v roku 1938 bol pre náš národ 6. X., kedy v blízkej Žiline vyhlásená bola autonómna samospráva Slovenska so slovenským zákonodarným snemom.
• Školský rok 1943/44 začal 1. októbra z príčin, ktoré plynuli z vojenského stavu. Takto veľké školské prázdniny v r. 1943 predĺžili sa o jeden mesiac.
• Dňa 18.10.1946 preložení boli na II. Štátnu ľudovú školu v Lučenci Martin Hlásnik, riaditeľ školy a definitívna učiteľka Gabriela Hlásniková. V Lodne učili  vyše 20 rokov.
• V dňoch 4.12. do  9. 12. 1945 bolo  zastavené vyučovanie pre nedostatok kuriva.
• Vyučovanie v školskom roku 1948/49 zahájené bolo 1.septembra 1948 na našej škole už podľa nového Školského zákona, podľa ktorého sa zmenil aj názov doterajšej ľudovej školy na školu národnú. Do 5. ročníka chodia žiaci do národnej školy a vyššie ročníky už do strednej školy namiesto meštianskej školy . „Vzhľadom na to, že naša škola nepatrí do obvodu žiadnej strednej školy, boli sme nútení zriadiť z 6.,7.,8. ročníka neúplnú strednú školu. Takže počet žiakov na začiatku. Školského roka bol 167.“
• Od 1. októbra 1948 prevzala Š. Slezáková vedenie IV. triedy -6.,7.,8. ročníka našu neúplnú  strednú školu namiesto E. Čapoša.
• V školskom  roku 1953/54 sa začalo vyučovať podľa nového školského zákona s heslom: „Nová škola – nový duch!“ V Lodne zostala naďalej Národná škola s 5 postupovými ročníkmi. Žiaci 6. ročníka sú preškolení na Osemročnej strednej škole v Kysuckom Lieskovci.
• Noví, vekom mladí učitelia: Justín Šamaj, Oľga Šamajová a P. Hmírová začali pracovať v školskom  roku 1954/55 s elánom. Zamerali sa najmä na odstraňovanie nie najlepšej disciplíny a snažili sa pokračovať v už započatej kultúrnej činnosti. Nacvičovali divadelné predstavenia „Páva“ od Timravy a „Statky-zmätky“ od Tajovského. Zaktivizovali knižnicu.
• Žiaci s najlepším prospechom v šk.r. 1954-1955: Ž.Obrková, H.Hanuliaková, P.Mikolaj, E.Pastucha, M.Plánka, Z.Valiašek.
• Od šk. roku 1955-56 začal aktívne pracovať krúžok „Mladých mičuríncov“ – pestovali kvety, zeleninu ako uhorky, kukuricu.
• V školskom roku 1956-57 boli žiaci na zájazde v Povine s divadelnou hrou Pytliakova žena. Kurz pletenia, háčkovania a vyšívania  viedla v škole súdružka Šamajová.
• Zadelenie tried v šk.r.1966/67: I.tr.:s.učiteľka Suriaková, II.tr.: súdruh riaditeľ Suriak, III.tr.: súdružka učiteľka Kolembusová, IV.tr.: súdružka učiteľka Ščambová, V.tr.: súdružka učiteľka Mihaldová. Vyučovalo sa na dve smeny. 
• Obecná knižnica sa po otvorení presťahovala do Kultúrneho domu v Lodne.
• V školskom roku 1971/72 sa v škole vyskytla infekčná choroba – žltačka. V jarnom období to bola ružienka, osýpky, chrípka a iné ochorenia horných dýchacích ciest.
• V školskom roku 1973/74 v rámci okresnej súťaže Víťaznou cestou nazbierali žiaci  - pionieri 1780 kg starého textilu, 920 kg papiera, 213 typizovaných fliaš a 90 kg šípok, odpracovali 188 brigádnických hodín.
• V apríli 1979 bola v škole uskutočnená inšpekčná previerka Okresnou školskou inšpekciou súdruhom Olexom.
• V šk. roku 1979/80 sa činnosť pionierskej skupiny niesla pod heslom „Čo stačilo vedieť a poznať včera, bude už zajtra málo.“ Evidované boli 2 oddiely iskier a 2 oddiely pionierov.
• Počas dvojsmennej prevádzky sa dopoludňajšie vyučovanie začínalo o 07:45 hod, popoludňajšie vyučovanie o 13:00 hod.
• V šk. roku 1980/81 bola skupinovou vedúcou súdružka Kuricová a predsedníčkou skupinovej rady pionierov bola žiačka Dáša Mikolajová.
• K našim priateľom a bratom z Českej socialistickej republiky sa pestovala láska aj dopisovaním žiakov 4.ročníka z družobnej školy Oldřichovice, okres Frýdek Místek.
• V marci 1982 získala súdružka učiteľka Júlia Suriaková pri príležitosti Dňa učiteľov okresné vyznamenanie „Vzorná učiteľka“. V marci 1983 za svoju dlhoročnú pedagogickú prácu prevzala v Bratislave vyznamenie MŠ SR „Zaslúžilá učiteľka“.
• V šk. roku 1981/82 v priebehu roka pionieri nazbierali 132 kg surových šípok, 331 kusov fliaš, 6 kg suchej pomačančovej kôry, 2000 kg odpadového železa, 400 kg starého papiera, 100 kg textilu a 11 kg liečivých rastlín. Zasadili 8 stromčekov a 60 sadeníc kvetov. Odpracovali 382 brigádnických hodín v hodnote 1528 Kčs. V škole do tried boli zakúpené a namontované závesy na okná. Školský dvor bol oplotený.
• Veškerá činnosť pionierov sa v priebehu roka niesla pod heslom: „Žime, učme sa a pracujme tak, ako nám prikazuje naša pionierska česť!“ Funkciu skupinovej vedúcej vykonávala s. Emília Husáriková. Predsedníčkou skupinovej rady pionierov bola Beáta Chyláková. Oddielovými vedúcimi z radov SZM boli Mária Kolembusová, Anna Kavčiaková, Ľuba Franková a Silvia Chyláková.
• V šk. roku sa znížil počet tried na tri, nakoľko po 23. rokoch pôsobenia na tunajšej škole odišla s. Júlia Suriaková na starobný dôchodok. Spojené ročníky boli 1. a 3.
• V šk. roku 1984/85 bola predsedníčkou skupinovej rady pionierka Ivana Tvrdá. Predsedom ZRPŠ bol s. Milan Obrk.
• V šk. roku 1985/86 boli oddielove vedúce členky SZM: Eva Pavlíková, Jana Škorvánková, Alena Minárová, Iveta Mrvečková, Zdena Pavlíková.
• 11.6.1987 bola v škole vykonaná komplexná inšpekcia inšpektormi OŠI s. Černákom, Kopčanom a Kulichom.
• V šk. roku 1986/87 bola predsedníčkou skupinovej rady Mariana Vavreková, ostatní členovia: Ľuboš Lisko, Jana Mozoľová, Stanislav Kasaj, Anna Halúsková.
• V šk. roku 1987/88 vykonávali vedúcich oddielov  učitelia s členmi SZM: Monika Chyláková, Katka Birčiaková, Eva Pavlíková, Zdena Pavlíková, Dašena Milajová, Eva Halúsková.
• Po nežnej revolúcii  dňa 17. novembra 1989 nastali aj v školstve zmeny – odideologizovanie, povolená náboženská otázka, zrušenie oslovenia súdruh, súdružka boli nahradené slovami pán, pani, zrušenie pionierskych organizácií.
• Od školského roku 1990/91 sa v 1. ročníku neklasifikovalo, uplatňovalo sa slovné hodnotenie.
• Od šk. roka 1991/92 – sloboda výučby náboženskej výchovy.
• V šk. roku 1992/93 sa prvý krát otvorilo 1 oddelenie školskej družiny. Vedúca vychovávateľka bola Jana Macejková.
• Od 1.mája 1997 je škola zapojená do projektu Škola podporujúca zdravie.
• Od školského roka 1998/99 vyučovanie nemeckého jazyka ako nepovinného predmetu – Mgr. Vlasta Kvašňovská.
•  Zapojenie sa do projektu Počítače pre školy a Infovek, zriadenie počítačovej učebne na podporu využívania informačno – komunikačných technológií v školách od 1.9.2004 a získanie  6 počítačov a ďalšieho príslušenstva, tzv. „balíček techniky a služieb“. Absolvovanie vzdelávania v rámci projektu Infovek Mgr. Dubovickou, Mgr. Kvašňovskou, v  školskom roku  2005/06 Mgr. Šutiakovou a Bc. Vargovou. Zapojenie bezpečnostného signalizačného systému v škole.
• V školskom  roku 2005/06 zavedenie vyučovania anglického jazyka v rámci záujmového krúžku, od školského roka 2007/08 ako vyučovacieho  predmetu v 3. a 4. ročníku, od šk. roka 2008/2009 ANJ už od  1. ročníka v rámci reformy školstva.
• Zapojenie do projektu Školský mliečny program v školskom roku 2005/2006.
• Zapojenie do projektu MK SR – Kultúrne poukazy od šk. roka 2005/06, spolupráca s Nadáciou Spoločne pre región Žilina pri poukazovaní 2 % z odovzdanej dane pre našu školu.
• V šk. roku 2005/2006 vybavenie kabinetu modernými učebnými pomôckami, výučbovým softwérom, dataprojektorom, meotarom na skvalitnenie vyučovacieho procesu. V škole bol zabudovaný riadený systém školského zvonenia, čím sa odstránilo ručné zvonenie na vyučovanie.  Bola zriadená sprcha s elektrickým ohrievačom vody.
• Spolupráca s Lesným závodom Oščadnica pri výsadbe sadeníc stromčekov v areáli školy.
• Od školského  roka 2006/2007  zapojenie sa do Medzinárodného podujatia na podporu čítania detskej literatúry a zorganizovanie I. ročníka školskej akcie Noc s Andersenom, ktorá má  veľkú popularitu u žiakov.
• Školský rok 2006/2007 – vznik školského časopisu Školáčik.
• Školský rok  2007/2008 - získanie 1. miesta v okresnom kole a 1. miesta v celoslovenskom kole v súťaži Európa v škole – multimediálna práca žiakov počítačového krúžku pod vedením Mgr. Kvašňovskej.
• V apríli 2008 sa škola zapojila do projektu „Experimentálne overovanie tenisu v rámci telesnej výchovy v ZŠ“ v spolupráci so Slovenským tenisovým zväzom Bratislava a ŠPÚ Bratislava, na základe čoho sme získali ako jedna z 20 zapojených škôl Slovenska kompletnú tenisovú výbavu na tréning žiakov.
• V decembri 2007 „sa narodila“  webová stránka školy www.zslodno.edupage.org, prostredníctvom ktorej škola informuje verejnosť o živote a akciách uskutočňovaných v škole. Stránku školy založila a vedie  Mgr. Beáta Dubovická – riaditeľka školy.
• 27.3. - 31.3.2008 – Komplexná inšpekcia v škole vykonaná Mgr. Editou Majcherovou a Mgr. Kolomanom Vácvalom – školskými inšpektormi ŠIC Žilina. Predmetom bola kontrola stavu a úrovne pedagogického riadenia a podmienok výchovy a vzdelávania v Základnej škole Lodno. Škola v celkovom hodnotení v škále od  „-2“ po „2“ dosiahla dobrú úroveň - stupeň „1,42“.
• Šk. rok 2008/2009 – začatie školskej reformy v škole a vypracovanie školského vzdelávacieho programu.
• V r.2008 bol z prostriedkov vyzberaných 2 % z odovzdanej dane zakúpený e-beam systém na interaktívnu výučbu žiakov, taktiež basketbalové koše na ihrisko.
• Školský rok  2009/2010 - zapojenie sa do projektu Modernizácia vzdelávacieho procesu, kde z Ústavu prognóz a informácií školstva škola získala nových 5 ks počítačových zostáv zn.HP - Hewlett Packard, notebook a dataprojektor pre učiteľku. Zavedenie rýchleho internetu do počítačovej učebne – sponzorsky firma Neunet. Montáž  zvukového poplašného zariadenia do budovy školy.
• V šk. roku 2009/2010 zavedenie vyučovacieho predmetu Mladý záchranár ako voliteľného predmetu od 1. ročníka.
• Od školského roka 2010/2011 nadviazanie spolupráce so Základnou umeleckou školou Kysucké Nové Mesto a vytvorenie pobočky v ZŠ Lodno. 14 detí navštevuje hodiny spevu a hry na klavír. Nový klavír  je umiestnený v telocvični školy, ktorá slúži zároveň ako spoločenská miestnosť pri organizovaní kultúrno – spoločenských akcií školy.
• 14. október 2010 – vznik školského znaku, autorka Mgr. Beáta Dubovická
• 5. november 2010 – Oslava 80. výročia našej školy.

 

 

 

 

Počty žiakov v jednotlivých školských rokoch:

 

1925/26:   43 žiakov (24 chlapcov, 19 dievčat) – 1 trieda

1926/27:   36 žiakov (23 chlapcov, 13 dievčat)

1927/28:   35 žiakov (24 chlapcov, 11 dievčat)

1928/29:   31 žiakov (19 chlapcov, 12 dievčat)

1929/30:   37 žiakov (17 chlapcov,  21dievčat)

V novej budove školy:

1930/31:   87 žiakov (44 chlapcov,  48 dievčat) - 2 triedy

1931/32: 159 žiakov (87 chlapcov, 72 dievčat)  - 3 triedy

1932/33: 161 žiakov (85 chlapcov, 76 dievčat)

1933/34: 166 žiakov (87 chlapcov, 79 dievčat)

1934/35: 170 žiakov (91chlapcov, 79 dievčat)

1935/36: 184 žiakov (102 chlapcov, 82dievčat) – 4 triedy

1936/37: 181 žiakov (96 chlapcov, 85dievčat)

1937/38: 193 žiakov (99 chlapcov, 94 dievčat)

1938/39: 187 žiakov (92 chlapcov, 95 dievčat)

1939/40: 192 žiakov (96 chlapcov, 96 dievčat)  – iba 2 triedy

1940/41: 202 žiakov (102 chlapcov, 100 dievčat)    – 4 triedy!

1941/42: 196 žiakov (95 chlapcov, 101 dievčat)

1942/43: 194 žiakov (90 chlapcov, 104 dievčat)

1943/44: 184 žiakov (81 chlapcov, 103 dievčat)

1945/46: 167 žiakov (74 chlapcov, 93 dievčat)

1946/47: 173 žiakov (86 chlapcov, 87 dievčat)

1947/48: 168 žiakov (83 chlapcov, 85 dievčat)

1948/49: 167 žiakov (85 chlapcov, 82 dievčat)

1949/50: 120 žiakov (61 chlapcov, 59 dievčat)

1950/51: 120 žiakov (62 chlapcov, 58 dievčat)

1951/52: 119 žiakov (62 chlapcov, 57 dievčat)  – 3 triedy

1952/53: 122 žiakov (61 chlapcov, 61 dievčat)

1953/54: 121 žiakov (60 chlapcov, 61 dievčat)

1954/55: 115 žiakov (58 chlapcov, 57 dievčat)

1955/56: 120 žiakov (63 chlapcov, 57 dievčat) - opäť 4 triedy

1956/57: 121 žiakov (64 chlapcov, 57 dievčat)

1957/58: chýba

1958/59: chýba

1959/60: 108 žiakov

1960/61: 107 žiakov

1961/62: chýba

1962/63: chýba

1963/64: 128 žiakov

1964/65: 119 žiakov

1965/66: 120 žiakov

1966/67: 119 žiakov

1967/68: 129 žiakov (77 chlapcov, 52 dievčat)

1968/69: chýba

1969/70: 131 žiakov

1970/71: 121 žiakov

1971/72: 117 žiakov (57 chlapcov, 60 dievčat)

1972/73: neuvedené

1973/74: neuvedené

1974/75: 119 žiakov 1. – 5 . ročníka

1975/76: 82 žiakov (48 chlapcov, 34dievčat) 1.- 4.roč.- na dve smeny

1976/77: 85 žiakov

1977/78: 80 žiakov

1978/79: 79 žiakov

1979/80: 81 žiakov

1980/81: 81 žiakov

1981/82: 87 žiakov (52 chlapcov, 35 dievčat)

1982/83: 84 žiakov (58 chlapcov, 26 dievčat)

1983/84: 81 žiakov (52 chlapcov, 29 dievčat)

1984/85: 69 žiakov (50 chlapcov, 19 dievčat) – 3 triedy, spojené ročníky

1985/86: 57 žiakov

1986/87: 61 žiakov (38 chlapcov, 23 dievčat)

1987/88: 52 žiakov (31 chlapcov, 21 dievčat)

1988/89: 57 žiakov (31 chlapcov, 26 dievčat)

1989/90: 57 žiakov (30 chlapcov, 27 dievčat)

1990/91: 54 žiakov (26 chlapcov,  28 dievčat)

1991/92: 51 žiakov (26 chlapcov, 25 dievčat)

1992/93: 40 žiakov

1993/94: 42 žiakov (19 chlapcov, 23 dievčat)

1994/95: 39 žiakov (17 chlapcov, 22 dievčat)

1995/96: 41 žiakov (17 chlapcov, 24 dievčat)

1996/97: 42 žiakov (20 chlapcov, 22 dievčat)

1997/98: 46 žiakov (16 chlapcov, 30 dievčat)

1998/99: 53 žiakov (20 chlapcov, 33 dievčat)

1999/00: ­46 žiakov -1.- 3. ročník

2000/01: 66 žiakov - opäť 4 samostatné triedy triedy

2001/02: 69 žiakov (34 chlapcov, 35 dievčat)

2002/03: 67 žiakov 

2003/04: 64 žiakov

2004/05: 68 žiakov

2005/06: 54 žiakov 

2006/07: 59 žiakov

2007/08: 56 žiakov

2008/09: 50 žiakov (28 chlapcov, 22 dievčat)

2009/10: 47 žiakov (26 chlapcov, 21dievčat)

2010/11: 42 žiakov (25 chlapcov, 17 dievčat)

 

 

 

 

 

 

 

 

Pedagogickí zamestnanci  školy (v poradí, ako do školy prišli):

 

1. Martin Hlásnik z Lučenca,  od školského roka 1925/26
2. Gabriela Hlásniková z Lučenca, od školského roka 1930/31
3. Ľudmila Koblencová z Českého Tešína, od šk. roka 1930/31
4. Jozef Kratochvíl z Buprechtova na Morave, od šk. roka 1932/33
5. Paula Matejná  z Vysokej nad Kysucou, od šk. roka 1934/35
6. František Slouka z Makova, od šk. roka 1935/36
7. Michal Martiňák  zo Skalitého, od šk.roka 1936/37
8. Hedviga Nemcová z Hlinska v Čechách, od šk.roka 1937/38
9. Ján Švec zo Štubnianskych Teplíc, od šk.roka 1937-38
10. Emília Kučerová  z Moravy, od šk. roka 1938/39
11. Margita Špeťková  od Koša pri Prievidzi, od 18.1.1939
12. Anna Rašiová od Brezna, od 4.12.1939
13. Oľga Urbanová z Turčianskeho sv. Martina, od 2.1.1940
14. Štefan Vrana  z Levoče, od šk. roka 1940/41
15. Helena Vukánová z Mošoviec 
16. Oľga Šandriková z Vrútok, od šk. roka 1941/42
17. Alexander Porošin z Banskej Štiavnice, od šk. roka 1942/43
18. Ján Debnár, v šk. roku 1942-43 (iba krátko)
19. Johanna Zaťková z Dlhej nad Oravou,  od 8.11.1943
20. Mária Hrbková z Krivej nad Oravou,  od 6.1.1944
21. Peregrína Hollá, v šk. roka 1945/46
22. Margita Gašincová,  od  šk. roka 1945/46
23. Emília Kubíková zo Štubnianskych Teplíc, v šk.roku 1945/46
24. Ľudovít Reck od 1.1. 1946 – poverený riaditeľstvom školy po Martinovi Hlásnikovi
25. Gejza Baláž od Gemerskej Hôrky,okr. Tornaľa ,od  1946/47
26. Jozef Konc z Dobšinej, od šk. roka 1946/47
27. Anna Kollariková z Kys.N.Mesta,  od 20.9.1946
28. Alžbeta Keinzová z Nových Zámkov, od 5.11.1946
29. Mária Budová z Pruského, okr. Púchov nad Váhom,  od 1947/48
30. Klára Káchová z Banskej Štiavnice, od šk. roka  1947/48
31. Anna Vlčková z Budatínskej Lehoty, od 22.9.1947
32. Vojtech Baláž z Gemerskej Hôrky,  od 25.11.1947
33. Paulína Hmírová z Turzovky,  od 16.1.1948
34. Emil Čapaš od Trnavy, od šk. roka 1948/49
35. Vilma Svrčková z Budatínskej Lehoty, od šk. roka 1948/49
36. Štefánia Slezáková od 1.10.1948
37. Mária Nerádová od Bratislavy, od 1.4.1949
38. E. Hiková od Liptovského Svätého Mikuláša, od šk. r.1949/50
39. Zdena Štobová z Hodruše, okr. B. Štiavnica, od 7.11.1950
40. Milan Haverla z Riečky, okr. Banská Bystrica,  od 1951/52
41. Vincencia Minárová z Lodna, od 1.4.1952
42. Emília Lamošová z Vrbového, od  3.10.1952
43. Margita Balážová, narodená v obci Tót v Maďarsku, od 1952/53
44. Justín Šamaj z Kysuckého Lieskovca, od  1954/55
45. Oľga Šamajová, nar. v  Kláštore pod Znievom od 1954/55
46. Emília Minárová z Lodna,  od školského roka 1956/57, od škol. roka 1959/60 ako Kolembusová
47. Edita Mikušková,  v školskom roku 1959/60
48. Silvester Švidroň od šk. roka 1959/60 preložený z Riečnice
49. Božena Švidroňová, od školského roka 1960/61
50. Júlia Suriaková z Lodna, od školského roka 1960/61
51. Ľudevít Suriak  z Lodna, od školského roka  1963/64
52. Magda Kolibačová z Kys.Lieskovca – od šk. roka 1963/64,od šk. roka 1965/66 ako Mihaldová
53. Eva Oravská od Zvolena,  od šk. roka 1964/65
54. Vlasta   Ščambová v školskom roku 1966/67
55. Zdenka Jantošíková od 1.9.1967
56. Emília Hollá z Nesluše, od 1.9.1967, od r.1974 akoMgr.Husáriková, riaditeľka od školského roka 1989/90
57. Štefánia Kinierová, od škol. roka 1969/70, v šk. roku 1974/75 Zábojníková
58. Alena Fujáková z Kys.Lieskovca,  v šk. roku 1973/74
59. Vilma Ondreášová z Lodna, od šk. roka1974/75, od apríla 1979 ako Kuricová
60. Milan Matísek z Kys.Nového Mesta – na zástup v šk.r.1979/80 za p. Kuricovú
61. Mária Jarúnková v šk.r.1980/81 na zástup za p. Husárikovú
62. Helena Holecová z Kysuckého Lieskovca, od šk. roka 1989/90
63. Jana Macejková z Kysuckého Lieskovca, od šk. roka 1992/93
64. Štefánia Šamajová z Kysuckého Lieskovca, od šk.roka 1992/93
65. Alica Petrušková z Kys.N.Mesta, v šk. roku 1992/93 (zástup)
66. Iveta Olejková z Dunajova, šk. rok 1993/94 ako vychovávateľka
67. Mgr.Vlasta Kvašňovská z Lodna, pochádza z Budatínskej Lehoty, od 1.9.1996
68. Mgr. Beáta Dubovická z Lodna, od 1.7.1997
69. Anna Frančiaková z Kysuckého Lieskovca, na zástupy
70. Mgr. Jarmila Fujáková z Kys.Lieskovca, od  1.10.1997
71. Bc. Dáša Vargová z Lodna, od 20000/01, vychovávateľka
72. Mgr. Anna Šutiaková z Kys.Nového Mesta, od 1.9.2001
73. Mgr. Slavomíra Brandýsová z Lodna, v šk. r. 2007/08 a od šk.r.2010/2011
74. Mgr. Magdaléna Tokáriková z Kysuckého Lieskovca, v školských rokoch 2007/08 a 2008/09
75. Bc. Lucia Badžgoňová z Lodna,  v šk. r. 2008/09

 

Vyučujúci náboženskej výchovy:

 

1. Pán dekan Anton Kopásek, do roku 1999
2. Mgr. Jozef Holka od školského roka 1999/2000
3. Mgr. Pavol Kalabus z Bytče,  od šk. roka 2002/2003
4. Mgr. Blanka Šamajová z Krásna nad Kysucou,  od školského roka 2010/2011

 

Nepedagogickí zamestnanci (všetci z Lodna):

 

1. Irena Priščová, upratovačka a kurička od šk. roka 1978/79, neskôr školníčka
2. Ľudovít Poliak, sezónny kurič
3. Štefan Helt, sezónny kurič
4. Jozef Mrvečka, sezónny kurič
5. Emília Kuchtová, upratovačka
6. Viera Rudinská, kuchárka
7. Radoslav Vavrek, sezónny kurič
8. Anna Lisková, zástup Priščovej
9. Viera Vavreková od 1.5.1999, upratovačka a školníčka
10. Jozef Vavrek – sezónny kurič
11. Adam Masár – sezónny kurič
12. Miroslav Suriak – školník
13. Zuzana Šutá – kurička
14. Ondrej Starička – školník od  1.4.2006
15. Anna Obrková – účtovníčka
16. Nataša Chovancová, vedúca kuchyne
17. Darina Fujáková, kuchárka
18. Anna Obrková, kuchárka
19. Ivana Šumská, kuchárka

 

 

Riaditelia školy v Lodne:

 

1. Martin Hlásnik z Lučenca od šk. roku 1925/26
2. Ľudovít Reck od 1.1. 1946
3. Gejza Baláž z Gemerskej Hôrky, od  šk. roka 1946-47
4. Silvester Švidroň od šk. roka 1959/60
5. Ľudevít Suriak z Lodna, od školského roka  1963/64
6. Mgr. Emília Husáriková  z Kys. Nového Mesta od šk.r. 1989/90
7. Mgr. Beáta Dubovická z Lodna, od šk. roka2005/2006

 

Súčasní zamestnanci Základnej školy Lodno:

1. Mgr. Beáta Dubovická, riaditeľka školy
2. Mgr. Vilma Kuricová, pani učiteľka
3. Mgr. Vlasta Kvašňovská, pani učiteľka
4. Mgr. Slavomíra Brandýsová, pani učiteľka
5. Mgr. Anna Šutiaková, pani učiteľka, t.č. na MD
6. Bc. Dáša Vargová, pani vychovávateľka
7. p. Viera Vavreková, pani upratovačka
8. p. Ondrej Starička, pán školník

 

Školská jedáleň:

1. Nataša Chovancová, vedúca kuchyne
2. Ivana Šumská, kuchárka

 

PaM – mzdy a personalistika školy

 

1. Ing. Pavol Stráňava z Kysuckého Nového Mesta  – zamestnanec Spoločnej úradovne

 

Zriaďovateľ : Obec Lodno

pani starostka Alžbeta Suriaková

zástupca starostky Jozef Jedinák

 

 

 

 

 

 

 

Reprezentácia školy a úspechy žiakov:

Jozef Suriak

• 1. miesto v plávaní mladších žiakov (1996/97)

Michal Mrvečka

• cena poroty „Hviezdoslavov Kubín“ (1997/98)

Dominika Martikánová

• cena poroty „Hviezdoslavov Kubín“ (1997/98)

Terézia Suriaková

• cena poroty  za spev (1998/99)

Ivana Pastuchová

• 3. miesto za spev ľudových piesní (1998/99)
• 1. miesto  v súťaži „Vianočný zvonček“ (1998/99)

Katarína Mrvečková

• 3. miesto za spev „Slávik 1998“

Marika Barteková

• 2. miesto v prednese poézie a prózy (1999/2000)
• 1. miesto prednese „Rozprávkové vretienko“ (2000/01)
• reprezentácia školy na krajskom kole „RV“ v Žiline (2000/01)
• 1. miesto v súťaži Rozprávkové vretienko (2001/02)
• 2. miesto v krajskom  kole „Rozprávkové vretienko“ v Martina
• 1. miesto v prednese poézie a prózy (marec 2002)

Denisa Vargová

• 3. miesto „Rozprávkové vretienko“

Frederika Fujáková

• 3. miesto v súťaži Vianočný zvonček v šk. roku 2003/04

Erika Šutá

• 3.miesto v speve ľudových piesní v šk.r.2003/04

Petra Červienková

• ocenenie výtvarnej práce „Rozprávkový sen“  (2003/04)

Rastislav Šutý

• 3. miesto „Beh oslobodenia“ v Kys. N. Meste

Barborka Chovancová

• 3. miesto v súťaži Rozprávkové vretienko (2006/2007)
• 3. miesto v prednese poézie a prózy (2006/2007)

Vanessa Ďurčová

• 2. miesto „Včely očami detí“-  výtvarná súťaž (2008/2009)
• 1. miesto „Včely očami detí“-  výtvarná súťaž (2009/2010)

Juraj Fuják

• 2. miesto „Včely očami detí“ výtvarná súťaž  (2008/2009)

Kristína Belanová: 1.miesto „Včely očami detí“  –   (2009/2010)

Spomienky zamestnancov ZŠ Lodno, keď oni boli žiakmi našej školy:

 

p. Kuricová (pani učiteľka):

    „Nikdy nezabudnem na vynaliezavosť pána učiteľa Švidroňa. Keď musel nutne odísť z triedy, nechal nahrávať odpovede žiakov o bitke pri Lipanoch na magnetofón. Takže sme všetci boli ticho.“

„Raz keď som dostala  z diktátu zlú známku, plakala som. Ale bolo to z učiva, ktoré sme sa ešte neučili.“

 

p. Dubovická (pani riaditeľka):

    „Ja si spomínam na pána riaditeľa, ktorý nám rád čítaval rozprávky. Tiež na telesnú výchovu, keď sme cvičili v triede na  zafarbenej drevenej  podlahe.“

 

p. Vargová (pani vychovávateľka):

    „Vždy sa zasmejem nad tým, ako prišiel cirkus a jedna malá akrobatka chcela použiť drevenú latrínu, nevedela ako na to a my sme jej ochotne radili. Raz som sa tiež rozplakala pred tabuľou, keď som si nevedela spomenúť, koľko je 4x10.“

 

p.Vavreková (pani upratovačka):

    „My sme museli ako žiaci pracovať v záhrade, ukladať drevo, upratovať, umývať, zametať. Možno preto mi táto práca učarovala.“

 

p.Chovancová (vedúca kuchyne):

    „Spomínam si na to, ako pani školníčka  vošla hocikedy do triedy a naložila do pece, aby nám nebola zima. Vtedy ešte školská jedáleň nebola, varilo sa iba pre škôlkarov. A keď si spomeniem,ako chodila zubárka na fluoridáciu, aby sme si fluorom čistili zuby..bŕŕŕ!“

 

p. Šumská (pani kuchárka):

    „Mojej sestre spadli do tej pece pri sušení topánky a zhoreli.“

 

p.Brandýsová (pani učiteľka):

    „Rozplakala som sa pri trojke z diktátu. To nezabudnem.“

 

p.Starička (pán školník):

    „Ja som raz neposlúchal a musel som si ísť sám odlomiť vŕbový prút, ktorým som potom od učiteľky dostal. Odvtedy som bol dobrý.“