Lodno leží v severnej časti Kysuckej vrchoviny v doline medzi dvomi vrchmi Kýčerou a Plešou v okrese Kysucké Nové Mesto, región Kysuce,  Žilinský kraj. Nadmorská výška je 513 – 750m n.m., súradnice 49°20′00″S 18°51′00″V . Počet obyvateľov k 31. 12. 2014 1003. 

Cez obec Lodno preteká potok Lodňanka. Na západe bezprostredne susedí s Kysuckým Lieskovcom, na juhu cez Žihľavný grúň s Povinou, na západe cez sedlo Korcháň so Starou Bystricou a na severe cez Kýčer popri kaplnke s Klubinou.

Vznik obce

Obec Lodno vznikla z pôvodného rozptýleného kopaničiarskeho osídlenia, keď sa v prvej polovici 17. storočia vyčlenila z časti chotára Kysuckého Lieskovca. Podľa zápisu v archíve to bolo v roku1654. Roku 1658 tu bolo 10 valašských hospodárstiev, obec vtedy prislúcha k budatínskemupanstvu. V 1720 – 11 daňovníkov; 1784 – 89 domov, 95 rodín a 481 obyvateľov; 1828 – 108 domov a 834 obyvateľov; 1850 – 759 slovenských katolíkov a 3 židovskí obyvatelia. Dnešné pomenovanie Lodno sa používa od roku 1927. Od 50. rokov 20. storočia obec patrila pod farnosť v Kysuckom Lieskovci. V roku 1960 bola obec súčasťou okresu Čadca. V roku 1965 obec postihla povodeň.

Ľudia sa v minulosti a zaoberali poľnohospodárstvom, drotárstvom,sitárstvom, riečičiarstvom, kefárstvom, chovom oviec a spracúvaním dreva. Niektoré remeslá sa zachovali do polovice 20. storočia. Obec bola známa ako stredisko pestovania ovocia, najmä hrušiek. Z pôvodnej ľudovej architektúry sa zachovali niektoré dvoj- až trojpriestorové zrubové domy so sedlovými strechami a šachovnicovo lištami deleným štítom. Dvory boli neuzavreté.

V roku 1991 mala obec 255 domov a 940 obyvateľov. V roku 2008 oslávila obec 350. výročie vzniku.

Pamiatky

Zvonica

V obci je zachovaná murovaná zvonica zo začiatku 19. storočia, ktorá je hodnotným dokladom ľudovej architektúry a  historicky najcennejší a najstarší objekt v obci.

V roku 1997 bola vyhlásená za národnú kultúrnu pamiatku. Dodnes slúži svojmu účelu, pričom exteriér a interiér je voľne prístupný.

V obci bol známy zvonár Šimon Pastucha. Pamätníci hovoria, že remeslo zvonára sa dedilo z pokolenia na pokolenie.

Klasicistický zvon umiestnený vo zvonici je dôkazom a hodnotným dokumentom umelecko-remeselnej tvorby. Zvon bol odliaty v roku 1805 v známej banskobystrickej dielni rodiny Knoblochových.

Kostol

Kostol v obci Lodno je zasvätený svätému Petrovi a Pavlovi. Je to rímskokatolícky kostol s troma zvonmi. Patrí do farnosti Kysucký Lieskovec. Posvätenie základného kameňa sa konalo dňa 29.6.1998 za účasti Kardinála Chryzostoma Korca.

·  29. júna 1998 sa tu konalo slávnostné posvätenie základného kameňa.

·  27. mája 1998 sa začali prvé zemné práce

·  13. júla 1998 sa začalo rezanie krovu

·  15. marca 1999 sa začali prípravné práce na zavedenie elektriny

·  30. apríla 1999 za začali omietať vnútorné steny

·  6. júla 1999 sa začali omietať vonkajšie steny

·  3. augusta 1999 sa začalo stavať oplotenie kostola

·  5. februára 2000 sa začalo zavedenie podlahového kúrenia

·  v novembri sa zakrýval kostol plechomZvony posvätil dekan Anton Kopasek. V kostole slúžili farári: Anton Kopásek, Jozef Holka, Pavol Kalabus a súčasní kňazi Jozef Šamaj a dekan Jozef Šurab.

Veľkú zásluhu na výstavbe kostola v obci majú občania z Lodna, ktorí sa dobrovoľne a vo veľkej miere podieľali pri jeho výstavbe.

V 29. júna 2015 – 15. výročie vysviacky kostola

Dom smútku

Dom smútku sa v obci začal stavať na cintoríne v roku 1987. Dovtedy mávali ľudia svojich zomrelých doma až do dňa konania pohrebu. Stavba bola skolaudovaná a uvedená do prevádzky v roku 1992. V letnom období sa v dome smútku konali aj sv. omše, kým nebol postavený kostol.

Na cintoríne pri kríži sa nachádza aj najstarší strom obce – Lipa.

Kultúrny dom

S výstavbou kultúrneho domu v obci Lodno sa začalo v roku 1964. Ľudia  v obci cítili potrebu rastu kultúrnych hodnôt, a preto väčšina občanov správne pochopila nutnosť tejto výstavby a obetavo sa začali zapájať do všetkých prác. Cítili potrebu rastu kultúrnych hodnôt. Stavba rýchlo napredovala, až kým ju nezastavila povodeň v roku 1965. Po prírodnej katastrofe, ktorá zastihla obec značne pokleslo tempo výstavby kultúrneho domu. Voda odniesla materiál, muselo sa čakať na opravu cesty, aby sa mohol priviesť nový stavebný materiál. Po obnovení stavebných prác bolo pracovné úsilie občanov zamerané hlavne na skoré dokončenie kultúrneho domu. Občania pracovali hlavne cez soboty a nedele. Do práce sa aktívne zapájali aj rôzne dedinské zložky, požiarny zbor, zväzáci. Kultúrny dom bol slávnostne odovzdaný do užívania 3. augusta 1968. V tento deň prebehla kolaudácia i slávnostné otvorenie tohto významného stánku v našej obci. Na otvorení poďakoval predseda MNV všetkým občanom, ktorí svojou prácou prispeli k vybudovaniu kultúrneho domu.

Škola

_{Základná škola Lodno je škola rodinného typu pre ročníky 1 až 4  a poskytuje svojim žiakom primárne vzdelávanie I. stupňa. V  mimoškolskom čase funguje školský klub detí, záujmové útvary, v škole je zriadená pobočka Zzákladnej umeleckej školy Kys. N. Mesto a Súkromnej SZUŠ Máši Haľamovej Martin .  Škola má moderne vybavené triedy, počítačovú učebňu, telocvičňu, školskú jedáleň. V areáli školy je multifunkčné športové ihrisko s umelou trávou, školský altán, školská záhrada. Organizujeme množstvo kultúrno - spoločenských podujatí, divadlá, výchovné koncerty, športové popoludnia, aktivity na podporu čítania s porozumením, podujatie Noc s Andersenom, besiedy, výlety, exkurzie...}

_{Budova školy bola dostavená  a slávnostne otvorená v roku 1930. Boli v nej dve triedy a učiteľský byt. Postupne prešla budova rekonštrukciou – prístavba v roku 1999, vnútorná  rekonštrukcia v r. 2007, prístavba a nadstavba v r. 2008-2009,  počet tried a učební sa zvýšil, budova zmoderznizovala.  V roku 2010 bola v areáli školy vybudované Školské multifunkčné športové ihrisko, ktoré slúži nielen žiakom, ale aj verejnosti. V budove školy sídli tiež materská škola s vlastným školským dvorom na  hry detí,} školská kuchyňa, jedáleň

Z histórie obce

Povodeň v roku 1965 

         27. júna 1965 bola nedeľa. Bol to deň ako takmer každý v tomto ročnom období. Občania sa prebudili do pekného slnečného rána. Obloha bola bez obláčika. Krásny letný deň niektorí prežívali v tieni, iní na teplom slnku, oddychujúc po tvrdej celotýždennej práci. Po ceste cupkali kravy a ovce, bolo vidieť furmana s vozom, ktorý mal nasušené seno a chcel ho odviesť z role domov, kým bolo pekné počasie. Niektorí ľudia sa chystali na pobožnosť do kostola v Kysuckom Lieskovci, niektorí na popravky po svadbe, ktorá bola v sobotu. Športovci mali poobede schôdzu, na ktorej mal byť založený futbalový oddiel v Lodne. Popoludní sa chlapi vybrali na občerstvenie do krčmy u Borovice, kde vládla dobrá pohoda. Veľa ľudí nebolo doma. Poobede sa začali na oblohe objavovať divné oblaky, hrmenie a blesky. Obloha tmavne, fúka vietor. Nad obcou sa zbierajú tmavé búrkové mraky, prichádza dážď a začína sa peklo. Blíži sa pol druhej a ponad Bystrice a Povinu sa približuje čierňava, krúpy, ľadovec, blesky. Obloha úplne stmavla. Prichádza dažďová smršť, ktorá nepoznala prekážky. Prietrž mračien nad horou Kykula mala za následok, že malý potok Lodňanka nestačil pohltiť obrovský príval vody, a tak sa voda liala po ceste, začala tiecť dolu brehmi, valila sa z každej strany, robila si nové koryto. Začali padať stromy, brehy sa zosúvali a prichádza ďalšia pohroma. Voda na ceste dosahovala až dva metre a mala ničivé následky. Voda berie zo sebou všetko, čo má v ceste. Skládky dreva, dobytok, ošípané, kury, šopy, dosky. A voda stále naberá na sile a šírke. Miestami je hlboká aj štyri metre a široká 20 metrov. Drevá upchávajú mosty, mostíky a lavičky. Voda zachytáva obydlia domov, maštale a hospodárske budovy, začína pretekať cez okná. Ľudia berú čo je vzácne a bránia čo sa dá, vyťahujú z maštale dobytok, sú v panike. Tí čo boli na pasienkoch, čakajú aj z dobytkom, nevedia čo majú robiť, či zachraňovať dobytok, majetok, či seba. Voda je neľútostná a berie všetko, kubíky hliny, materiál na stavbu, zanáša regulácie a z dediny ostáva jedna smršť. Nie je vidno, kde bola cesta, kde rieka. Pod cintorínom zobral príval vody občianke Veronike Matúšovej celú drevenú stodolu aj s príslušenstvom ako zápalku. Voda odnáša so sebou hrnce, plachty na seno, detskú drevenú kolísku a všetko čo občania nestihli skryť pred pohromou. Vznikla jedna široká rieka. Peklo sa začína aj v Kysuckom Lieskovci, šoféra z autobusu vyťahujú pomocou záclony z obloka, aby mohol skočiť do krčmy. Ďalšiu hrôzu zažívajú ľudia v kostole, popri modlení počúvajú lejak, vidia, že sa zotmelo, zvony zvonia. Ľudia z kostola sa nemôžu dostať domov. Prechádzajú roľami a zárubkami, aj tak sa však nemôžu dostať domov na Lodno, a tak čakajú až do pondelka, kým voda neupadne. Následky povodne boli obrovské. Pôvodné koryto Lodňanky bolo úplne zaplavené pieskom, hlinou, kameňom, drevom, potok si vymyl nové koryto. Štátna cesta bola úplne zničená. Voda zobrala všetky drevené mosty a betónové značne poškodila. Obytné domy v blízkosti potoka boli zničené a poškodené. Voda sa liala cez obloky až do obytných miestností. Voda odniesla stavebný materiál na stavbu kultúrneho domu i rodinných domčekov. Bol zničený miestny rozhlas a elektrická sieť. Veľké škody boli na lesnom hospodárstve. Najväčší príval vody trval asi hodinu, potom začala voda upadávať. Občania, ktorí dochádzali do práce museli chodiť pešo až do Kysuckého Lieskovca a odtiaľ autobusmi. Taktiež deti do školy. Neskoršie sa cesta v Kysuckom Lieskovci opravila, no robotníci chodili naďalej pešo na začiatok obce. Postupne sa začalo s čistením a opravou cesty a potoka. Občania odstraňovali bahno z dvorov, stavali nové ploty, mosty, opravovali domy. Bola opravená elektrická sieť a miestny rozhlas. V prvých dňoch po povodni boli značné ťažkosti so zásobovaním obchodu, pretože autá so zásobami sa nemohli dostať na miesto určenia. Úroda v tomto roku bola nízka, pretože prudký lejak skoro všetko zničil. Bola to prírodná katastrofa, ktorá nemá v histórií našej obce obdoby.

V  r. 2015 si obec pripomenula  50. výročie povodne. Dňa 28. júna 2015 bola v lodňanskom kostole posvätená pamätná tabuľa, ktorá bude obyvateľom pripomínať túto udalosť.